Rakúske ľadovce - Lyžovanie Pitztal
V septembri 2019 preletela internetom dramatická správa o ničení ľadovca v lyžiarskom stredisku Pitztal. Obrázky, na ktorých sa dva bagre zahryzávajú do masy ľadu, boli okorenené dramatickými správami o ničení hôr. Kritiku spustil rakúsky horolezecký spolok a hneď nato sa pridali ekológovia z WWF. Žiadajú prísne opatrenia proti lyžiarom na ľadovcoch. Paradoxne to boli práve horolezci, ktorí v minulosti pritiahli zbytok verejnosti do hôr a na ľadovce a teraz by nás odtiaľ najradšej vykázali. Podľa nich by sa mali zastaviť práce na ľadovcoch, nebudovať ďalšie strediská, nové lanovky, zasnežovacie jazerá a t.d. Argumenty sa opierali o tento obrázok, na ktorom vidno stroje zarovnávajúce ľadovcovú plochu na rozlohe približne dvoch hektárov.
Skutočne sa tu jedná o ničenie ľadovca?
Čo vidíte na obrázku? Ďakujeme za vaše názory v časti: komentáre.
Slová kritiky
Odporcovia turizmu v lyžiarskych strediskách uvádzajú, že takmer 3.000 lanoviek zaraďuje Rakúsko na druhé miesto na svete, po Francúzsku, tretie sú USA. V sezóne 2019/2020 sa plánuje v Rakúsku uviesť do prevádzky 27 nových lanoviek. Päť z nich predstavuje novú realizáciu, zvyšných 22 nahrádza zastaralé lanovky. Tirolsko je lídrom s počtom 14 nových zariadení. Podľa iných zdrojov je plánovaný počet nových lanoviek ešte vyšší, uvádza sa až 73 vlekov a lanoviek. Rozširovanie infraštruktúry pre umelé zasnežovanie taktiež rýchlo napreduje. Podľa údajov z roku 2012, je možné viac ako 70% zjazdoviek v Rakúsku umelo zasnežovať pomocou viac ako 400 nádrží. Ročná potreba vody na zasnežovanie sa odhaduje na viac ako 50 miliónov metrov kubických. Tieto fakty sú podľa nich alarmujúce.
Alpské združenie Rakúsko, milovníci prírody a Svetový fond na ochranu prírody (WWF - World Wildlife Fund) požadujú okamžité zastavenie rozvoja ľadovca Pitztal-Ötztal. Bez komplexných opatrení na ochranu podnebia a ďalšieho zvyšovania globálneho otepľovania by vraj všetky ľadovce v Alpách mohli do roku 2100 takmer zmiznúť. Namiesto novej turistickej infraštruktúry je preto potrebná komplexnejšia ochrana vysokohorských oblastí. „Je preto nepochopiteľné, že je takéto ničenie akceptované. Ľadovce sa topia pod našimi nohami. Zároveň sú využívané nedotknuté potoky na zasnežovanie ľadovcových lyžiarskych stredísk a vybudovanie nádrží“ uvádza Robert Renzler, generálny tajomník rakúskeho alpského klubu. Josef Schrank z WWF požaduje: „Okrem odvážnej klimatickej a environmentálnej politiky potrebujeme účinnú ochranu ľadovcov, ktorá sa vykonáva bez výnimky.“
Aktivity šéfov trojlístka: WWF + Alpenverein + Naturfreunde, nájdete na stránke seele-der-alpen.at A potom spolu povečerali v reštaurácii, kde si objenali výdatné mäsité menu.
Oko vidí, čo chce vidieť
Niekto vidí na obrázku s dvoma bagrami na ľadovci ekologickú katastrofu. Ja vidím na obrázku s dvoma bagrami na ľadovci niečo veľmi podobné tomuto:
ratrak utláčajúci a vyrovnávajúci sneh na zjazdovkách ľadovca.
Údržba zjazdoviek
Po všetkých lyžiarskych svahoch sveta premávajú ratraky, sú ich desiatky tisíc, krúžia celé noci, celú zimu po všetkých zjazdovkách, aby ráno lyžiari našli svoj milovaný "menčester". Ktorý prevádzkovateľ toto nerobí, toho lyžiari obchádzajú a jeho lyžiarske stredisko zanikne v zabudnutí. Priznávam, silná aktivita, vôbec nie nevýznamná (tisíce ratrakov). Ale nikdy som nezaznamenal žiadnu výraznú vlnu odporu aktivistov pri objavení sa ratrakov na snehu. Žiadne prerezávanie pneumatík, pardón pásov, žiadne transparenty "STOP RATRAKOM!" A predsa sa jedná o tú istú aktivitu - údržbu lyžiarskych zjazdoviek. Bagre na ľad, ratraky na sneh. Pre ľadovce je údržba prasklín bagrovaním prospešná. Ľadovec sa zceľuje a tým je odolnejší voči roztápaniu.
Tie dva bagre pracujú na popraskanom ľadovci. Narýpaným ľadom zasypávajú trhliny v ľadovci. Pracujú na jeseň, pred napadnutím snehu, aby boli poškodenia ľadovcových zjazdoviek (trhliny v ľade) dobre viditeľné. Keď trhliny zakryje sneh, už by ich nebolo vidieť a také miesta by boli pre lyžiarov nebezpečné. Horolezci a freerideri by o neviditeľných trhlinách v ľade mohli rozprávať. A viete, kto hlavne lyžuje v Pitztali? Je to rodinné ľadovcové stredisko. Pretože sú tu mierne a ľahké svahy, klientelu zväčša tvoria rodiny s deťmi. Vari sa nájde niekto, kto by uprednostnil akýkoľvek ľadovec, pred bezpečím dieťaťa? Trochu nefér postavená otázka, uznávam, ale práve takýmito technikami často narábajú aktivisti.
Kedy aktivizmus škodí?
Odborné štúdie ľadovcológov uvádzajú, že práve pôsobením lyžiarov a ratrakov sú obrovské plochy snehovej pokrývky utláčané, čím vydržia dlhšie a rozpúšťajú sa aj o mesiac neskôr, než plochy voľne napadnutého snehu (viď obrázok nižšie). Významným ochladzujúcim efektom tak pôsobia proti otepľovaniu v širokom okolí. Kritizované bagrovanie teda spôsobuje práve to, po čom aktivisti volajú, zvýšenie odolnosti ľadovca. Možno danej problematike ani celkom nerozumejú, preto svojim nekompetentným vystupovaním tvrdia opak toho, čo by si želali dosiahnuť. Robia tým zlú službu všetkým skutočným ochranárom, ktorí namiesto zbraní a boja uprednostňujeme vzdelávanie, výchovu a cit pre životné prostredie.
Ochladzujúci efekt zjazdoviek na jar
Krikom "Topia sa nám ľadovce pod nohami" sa nič nedosiahne. Zákazom vstupu do hôr, pokutami či nekonečným vysedávaním papalášov na konferenciách detto. Naopak, zmena sa dá dosiahnuť iba v mysliach ľudí, a tam sa má vstupovať citlivo a pravdivo.
Ukazuje sa, že ak niekto živí svoje aktivity strachom, bojovnosťou a neznalosťou, potom taký aktivizmus pácha skôr škody, než úžitok. Namiesto hľadania stredu (rovnováhy) sa taký aktivizmus stáva extrémizmom, niekedy ľavým inokedy pravým a spôsobuje tuposť, alebo nenávisť až konflikt. Boj plodí boj a pokojné, rozvážne riešenia plodia mier. Verím, že tento článok pomôže zorientovať sa ľuďom, ktorí v hľadaní spravodlivého sveta sa často stávajú obeťami pomýlených extrémistov. Tí pôsobia vždy aj na jednej aj na druhej strane. Múdrosť sa im vyhýba. Aká je teda pravda o lyžovaní na ľadovcoch?
Problematika ľadovcov je často zjednodušovaná a zneužívaná na dosahovanie želaní najrôznejších záujmových skupín. Biznis, ochranári, politika, všetci na dosahovanie svojich záujmov potrebujú čo najširšiu podporu verejnosti. Preto radi zneužívajú témy, ktoré zaujímajú širokú verejnosť. Ideálne sú také, ktoré spôsobujú vo verejnosti strach či aspoň obavy. Keď je strachu dostatok, dobre sa verejnosť manipuluje. A keď je strachu nedostatok, dokážu ho vyburcovať. A životné prostredie je ako stvorené na strašenie. Najmä téma globálneho otepľovania, ktorej sa podsúvajú katastrofické konce sveta. Masový strach o život je najpríťažlivejšou témou pre manipulátorov, dobrá živná pôda pre najrôznejšie oblbovanie.
Zakázať ľuďom chodiť do hôr, nerieši problémy životného prostredia, rovnako ako boj proti lykožrútovi nerieši neznalosť v pestovaní lesa. Ukázalo sa, že rýpanie ľadovca pomáha lyžiarom - chráni ich bezpečnosť a pomáha aj ľadovcu samotnému že ho sceľuje. To znamená, že bagrovanie ľadu a upchávanie trhlín je prospešné aj klíme. Ak pravda, odolávanie tepelným zmenám je skutočným pokrokom a nie iba strachom z neznámeho a nepochopením niečoho, čo aj tak príde. Zasnežovanie zjazdoviek spomaľuje otepľovanie. Utláčanie snehu spomaľuje otepľovanie. Bagrovanie ľadu do trhlín v ľadovci a následné zacelenie "zahojenie ľadovca" tiež významne spomaľuje glob-otepľovanie.
Ďalším príspevkom lyžiarov pre ochladzovanie planéty, o ktorom bežný človek ani nevie, je letné prikrývanie ľadovcov plachtami. Tie odrážajú slnečné žiarenie a spomaľujú topenie ľadu. Podobnú aktivitu sme zaznameli už aj na Slovensku, v stredisku Jasná-Chopok. Jarný sneh nenechali voľne rozpustiť, ale ho zviezli na tienisté miesto, kde ho prikrytý plachtou z termofólie uchovali do ďalšej zimy. Lyžiarom sa síce tento počin nepáči, keďže manipulovanie primieša do snehu aj nežiadúce kamienky, ktoré poškodzujú sklznice lyží. Aj tak je uskladnený sneh prínosom. Ideálne použitie je na zvlášť exponované miesta zjazdoviek, okolie nástupíšť lanoviek... Nad tým by mohli ochranári prejaviť uznanie.
Komplexný pohľad na lyžovanie
Často počuť na rôznych fórach a stretnutiach "za lepší svet" vyjadrenia - vyhnať lyžiarov z hôr. To je najčastejšie želanie bojovníkov proti zmene klímy smerované dotknutej skupine. Podľa nich je potrebné sadiť stromy, chrániť lesy, čistiť rieky a ovzdušie. Tí radikálnejší principiálne odmietajú technický pokrok a každú vatovú tyčinku. Človeku, ako druhu predpovedajú zánik, často až cítiť v ich vyjadrovaní, že ich takéto hrozby nabíjajú až vzrušujú. Každého komára treba podľa nich zachrániť, ale človek sa z ich plánov akosi vytratil. Považujú ho za škodnú. Nuž tu by sa žiadalo pokračovať minimálne 12 dielnym knižným zväzkom o človeku a jeho mieste vo svete, o božích plánoch atd. Radšej sa preto vráťme k eko-aktivizmu namierenému proti lyžiarom.
Téma lyžovania má na Slovensku značný význam. Veď kto z nás by nebol aspoň raz v živote na lyžiach. Minimálne počas štúdia na základnej či strednej škole, v rámci lyžiarskeho kurzu. Mnohí potom ostanú lyžovaniu verní počas celého života a venujú mu priestor aspoň počas zimnej dovolenky, či detských zimných prázdnin. Jedná sa o najrozšírenejší zimný rekreačný šport v Európe. Lyžovanie sa teší obrovskej popularite. Najlepšie sme to mohli vidieť na návšteve svetového pohára v Jasnej, kam prišli davy fanúšikov podporiť svoje "hviezdy" - Veroniku Velez-Zuzulovú a Petru Vlhovú. Pritom podstatne väčší fanklub lyžiarov sledoval podujatie z televíznych obrazoviek. Je to tak, milujeme lyžovanie, milujeme naše lyžiarske celebrity a milujeme aj naše hory. Avšak chováme sa k nim, my lyžiari, dostatočne ohľaduplne? Alebo si iba berieme a po nás potopa? Je naša záľuba hrozbou pre životné prostredie a planétu?
Počty priaznivcov lyžovania sú nevyčísliteľné. Tradícia tejto aktivity je najrozvinutejšia v susedných, alpských krajinách: Rakúsko, Francúzsko, Taliansko, Švajčiarsko, Slovinsko, Nemecko. Lyžovanie je významným prvkom svetového cestovného ruchu, ktorý vytvoril vyše 300 mil. pracovných miest (čo je každé desiate) a produkuje vyše 10% svetového HDP. V lyžiarskom odvetví cestovného ruchu podnikajú tisíce spoločností, hlavnými z nich sú prevádzkovatelia lyžiarskych stredísk. Sú to podnikateľské subjekty, ktoré zväčša v horskom prostredí budujú a prevádzkujú zjazdovky, lanovky a ďalšie stavby, ktoré zabezpečujú služby lyžiarom. Je potrebné tento kolos zastaviť? Ak áno, je to v našich silách?
Nie je celkom jasné, do akej miery sú zásahy lyžiarskeho odvetvia do prírody škodlivé, ako presne súvisí prevádzka lyžiarskych stredísk s klimatickými zmenami? Preto požiadavky, že by sme sa mali tohto koníčka masovo vzdať, možno až opustiť hory, si vyžadujú obrovskú rozvahu a širokú odbornú diskusiu.
Kto sa odváži v Tirolsku navrhnúť redukciu turistického ruchu?
Z predchádzajúceho vyplýva, že myšlienky o redukcii cestovného ruchu, lyžovania, lyžiarskych stredísk je rovnakou utópiou, ako snívať o zákaze automobilovej dopravy, či konzumácii mäsa. Koho nepresvedčili argumenty vyplývajúce z masovej obľúbenosti tohto športu a miliónov ľudí priamo závislých od lyžovania, možno by mohol vyskúšať predniesť svoje požiadavky v Tirolsku, kde každá dedinka žije z návštevníkov už niekoľko generácií a kde sa deti rodia s lyžami na nohách a lyžujú prv, než sa naučia chodiť.
A ak by sa v budúcnosti predsa len presadil "strach o ľudstvo" a začali by sa zavádzať choré opatrenia ako zákazy vstupu do hôr, tak pre všetkých. Horolezcov nevynímajúc. Ich sekanie ľadovcov čakanmi a mačkami alebo spúšťanie lavín, zatĺkanie skôb, rozhadzovanie odpadkov, sú taktiež devastujúce činnosti pre hory. Či? Alebo sa spoločne naučme ubrať každý vo svojej osobnej spotrebe a chovať sa ohľaduplnejšie. Potom budeme môcť naďalej hory využívať na relax, očistenie a posilnenie. Človek totiž potrebuje žiť v prírode, alebo sa v nej aspoň príležitostne vyskytovať. Možno je len potrebné sa pro-prírodnejšie naformátovať a splynúť. A prestať zbytočne strašiť.
